Nezaradené

Mesiac v tradičnom jogovom ashrame, alebo prečo som po týždni chcela odísť z najlepšieho učiteľského tréningu, na ktorom som kedy bola

Asi nič v našom živote nebude náhoda a určite sa nestalo náhodou, že som minulý rok v Indii spoznala babu, ktorá sa práve chystala nastúpiť na učiteľský tréning tradičnej Hatha jogy v Mysore. Na tom by samozrejme nebolo nič zvlášte, väčšina ľudí, ktorých som tam stretla buď absolvovali, alebo sa chystali spraviť si TTC(teacher training course). To, čo ma zarazilo, bola cena tohto tréningu. Áno, nedostala ma na úžasných učiteľov, jedinečný koncept ashramu bla bla bla, dostala ma cenou, ktorá mi úplne vyrazila dych. 

Napriek tomu, že India je vo všeobecnosti považovaná za lacnú krajinu, joga sa stala veľmi dobre predávateľným artiklom a za učiteľský tréning si zaplatíte od 1000 do 3000 EUR. Tento tréning stál 300 EUR. 300 vyučovacích hodín, ubytovanie na 31 nocí, celodenná vegetariánska strava. To všetko za 10 EUR na deň. Akože WAU, povedala som si a mávla som nad tým rukou, že to bude pekná haluz a ako poznám Indov, pravdepodobne aj dáky podvod.

V každom prípade mi to nedalo, a asi po týždni som jej napísala, že ako sa jej darí a ako je spokojná. Odpísala mi za pár dni, že je to tam úplne super, skvelí učitelia, vynikajúce jedlo, má sa veľmi dobre a jednoznačne mi odporúča vyskúšať si to na vlastnej koži. To ma zarazilo a po skončení TTC som jej napísala ešte raz, že či náhodou nezmenila názor. Nezmenila. Vraj to bol najlepší učiteľský tréning, aký zažila, veľmi transformačný, autentický, tradičný. O dva mesiace sa tam vracia, aby si spravila ďalší. Tak to už bolo slovo do bitky, ako sa zvykne hovoriť:)

Príchod do ashramu

A tak som 30 decembra 2019 stála pred bránami ashramu s príručným kufrom a neurčitým pocitom, že ma síce čaká veľmi prospešná skúsenosť, ale zrejme nie práve najjednoduchšia. 

Na provizornej recepcii ma privítala veľmi milá blondýnka s ruským prízvukom, z ktorej sa vykľula karma jogínka Irina z Ruska. Aby všetko fungovalo ako má, v ashrame pomáhali štyria karma jogíni, neskôr ostali už len traja a musím povedať, že klobúk dole pred nimi, ako sa o všetko starali a pomáhali nám v každej situácii.

Vybavenie ashramu

Irina mi ukázala miesnosť v ktorej budem bývať a mala som si vybrať posteľ na spanie. Bolo ich tam dokopy asi 30. Hoci cestujem už dlhodobo kade tade po svete a bývala som v rôznych podmienkach, čomu sa snažím vždy vyhýbať sú hostely. Nadovšetko si cením svoje súkromie a najradšej bývam sama. Tu som mala spať s ďalšími asi tridsiatimi ľudmi. Moje súkromie predstavovala priesvitná sieť proti hmyzu. Nuž, ako sa vraví: všetko, čo chceš je na druhej strane tvojej komfortnej zóny. Tak som si s úsmevom na tvári vybrala jednu z postelí zhruba v strede miestnosti. K dispozícii som mala ešte jeden kovový regál, ktorý som zdielala so svojou spolubývajúcou na protiľahlej posteli. Žiadna skrinka na odkladanie vecí, proste budú musieť zostať celý čas v kufri pod posteľou. No a keď už sme pri posteli, tak tá merala na dĺžku asi 170 cm a na šírku tipujem tak 70. Bol na nej položený jeden tenký matrac, vankúš deka, plachta a ešte jedna prikrívka. Noci vraj bývajú chladné. Well, little did I know:))

Vybrala som sa na obhliadku ashramu. Tvoril ho dosť veľký areál rozdelený na 2 časti. V jednej sme mali dormitory(čiže miestnosť na spanie) my ženy, plus tam bol malý domček pre karma jogínov, prístrešky na posedenie a štúdium a dom pre dvoch učiteľov, ktorí mali celý TTC na starosti. Po celý čas bývali s nami v ashrame. Druhá časť bola oddelená veľkou lúkou na ktorých sa často pásli kravy aj kozy a viedla k nej poľná cesta. V nej mali dormitory muži, nachádzala sa tam tiež joga shala, kuchyňa a prístrešky na jedlo a štúdium.


V nich už posedávali moji spolužiaci a tak som si k niektorým prisadla a začalo zoznamovanie. Boli tam ľudia prakticky z celého sveta. Európa, Amerika – Severná aj Južná, dokonca baba z Antigy v Karibiku, Ázia, aj Austrália. Takmer každý z 50 ľudí, čo tam bol, prišiel na základe odporúčania niekoho, kto tento tréning už absolvoval. To už je celkom slušná známka kvality. Na FB, alebo na Instagrame sa totiž nijak zvlášť neprezentujú. Posledný príspevok je takmer spred dvoch rokov. Napriek tomu sú vybookovaní na niekoľko mesiacov dopredu. V čom teda tkvie jeho čaro?

Učitelia

V prvom rade, sú to učitelia, ktorí doslovia tvoria dušu tohto miesta a vďaka ktorým som tu ostala napriek tomu, že som už asi po týždni bola pripravená zbaliť sa a odísť(prečo, to sa dozvieš nižšie v článku:))

Dr. Ashutosh

Zakladateľom ashramu je Dr. Ashutosh, lekár a bývaly psychiater, ktorý svoju jogovú cestu začal pred vyše 40 rokmi pod vedením Swamiho Krishnanandu v Shivananda ashrame v Rishikeshi. Jeho odborná kvalifikácia a skúsenosti sa prejavovali v každej jednej prednáške, v ktorej kombinoval západný aj východný prístup a dokázal vysvetliť ako tradičné jogové techniky vplývajú  na naše telesné aj duševné zdravie z pohľadu modernej medicíny a aké neuveriteľné je, že to jogíni vedeli už pred tisíckami rokov. Každá jedna lekcia bola nabitá zmysluplnými informáciami, jeho slová neboli naučené z učebníc, ale pochádzali z praxe a z toho, že jogou žije každý jeden deň. Okrem toho mu nechýbal humor, nebral sa príliš vážne a stále nám tvrdil, že sme najlepšia skupina, akú kedy mal:)) No, nemiluj ho:-P Dr. Ashutosh, alebo Sir, ako sme ho prezývali, viedol ranné hodiny Shatkarmas(očistné techniky) a poobedné lekcie filozofie, anatómie, pranayamy, meditácie a yoga nidry. Každý večer počas Kirtanu bol tiež k dispozícii na osobné konzultácie, čiže dokopy sa nám cez deň venoval neuveriteľných 7 hodín.

Kadambari

Spoluzakladateľkou programu je Kadambari, svetová šampiónka v joge, držiteľka mnohých zlatých medajlí z národných aj medzinárodných jogových súťaži. Áno, viem..súťaže v joge nedávajú žiaden zmysel. Indovia to však berú trochu inak, ona sama vraví že od svojich ôsmych rokov cvičila asány, ale len pred pár rokmi začala praktizovať jogu a to keď stretla Dr. Ashutosha a presťahovala sa do ashramu. V každom prípade, jej takmer 30 ročné skúsenosti s fyzickou stránkou jogy pretavila do vyše trojhodinových ranných lekcií, na ktorých sme si postupne budovali silu aj ohybnosť a učili sa prispôsobiť jogové pozície aj pre ľudí s rôznymi telesnými obmedzeniami. Okrem asana class, mala na starosti aj večerný kirtan, a spoločné spievanie mantier a tancovanie boli udalosťou, na ktorú sme sa všetci tešili každý deň.

Kirtan

Pravidlá

Prečo som to teda pár chcela vzdať, zbaliť sa a ísť radšej niekde inde? Pretože hoci sa venujem joge už asi 6 rokov, stále akosi žijem v jednej veľkej bubline pohodlia, častých výhovoriek a zjednodušovania vecí. V podstate si vyberám z jogy len to, čo mi vyhovuje. Mám svoje pohodlie, joge sa venujem vtedy, keď sa mi chce. Tu som bola zrazu ponorená do jogínskeho života od rána do večera. 

Jedným z hlavných pilierov jogy je totiž Brahmacharya, čo sa veľa krát interpretuje ako celibát, ale nie je to celkom pravda. Ako nám Sir vysvetlil, v preklade to znamená životný štýl vedúci k večnosti(infinity), alebo zjednodušene povedané, ide o kontrolované vystavenie zmyslových orgánov vonkajším vnemom.

Preto je celé prostredie a pravidlá ashramu nastavené tak, aby nás povzbudzovali obracať svoju pozornosť dovnútra a nie smerom von. Ashram je vybudovaný medzi poliami ďaleko od ruchu veľkomesta a za celý mesiac sme mali možnosť opustiť ho len 3 krát a aj to len, pokiaľ to bolo nutné. Hneď na druhý deň po príchode sme museli odovzdať mobilné telefóny a mohli sme si ich zobrať vždy raz za deň na jednu hodinu, ale motivovali nás k tomu, aby sme tak robili čo najmenej. Niektorí sa rozhodli vzdať svojich telefónov na celý mesiac. Ja sama som si ho brávala zhruba raz za týždeň len kvôli tomu, aby som skontrolovala maily a správy, či je doma všetko v poriadku. Zo začiatku bolo veľlmi náročné byť bez telefónu, a hlavne bez orientácie času, nakoľko v dormitory neboli žiadne hodiny a čas na lekciu oznamoval hlasný elektrický alarm, ktorý nás tiež každé ráno o piatej neúprosne budil. Ale už po niekoľkých dňoch som si uvedomila, že mobil vlastne tak často, ako som ho doteraz používala, vôbec nepotrebujem a že som bola doslova jeho otrokom. 

Každý druhý deň a ku koncu aj viac dní za sebou sme museli byť v úplnom tichu, rozprávať sme sa mohli len s učiteľmi, pokiaľ to bolo nutné. Mali sme pozorovať svoje vnútorné stavy, emócie, myšlienky a všetko si zapisovať do denníka. A že tie boli zo začiatku riadne turbulentné, telo aj myseľ sa samozrejme prísnym pravidlám bránili a chceli sa vrátiť do stavu pohodlia, v ktorom si môžu robiť, čo sa im zachce. Už ale druhý týždeň som začala pozorovať, že sa cítim inak. Pokojnejšia, spokojnejšia, dokonca ma zaplavovali pocity šťastia, len tak pre nič za nič. Miesto toho, aby som počítala dni, za koľko budem môcť odísť, snažila som sa užiť si každú jednu chvíľu najviac ako sa dá, lebo som vedela, že keď odídem, vonkajší svet ma pohltí natoľko, že nebudem mať možnosť sa dozvedieť o sebe veci, ktoré môžem len kým som tu. 

Program

K tomu bol priestor najmä na hodinách vnútornej jogy, kedy sme sa za vedenia Dr. Ashutosha vracali do minulosti k nevyriešeným vnútorným traumám, hľadali príčiny a liečili samých seba. Nie zriedka sa počas týchto lekcií ozýval shalou usedavý plač mnohých z nás. Ako vravel náš učiteľ, joga je náročná v tom, že musíš byť chirurg aj pacient zároveň a operovať prakticky sám na sebe. Nik iný to za teba neurobí. Každú ranu treba otvoriť, ísť do hĺbky, vyčistiť, zašiť a pohnúť sa ďalej. Hej, skutočná joga nie je pre tých, ktorí hľadajú jednoduchú cestu. 

Jednoduché rozhodne nebolo ani dodržiavať program, ktorý nám od rána do večera umožnil len veľmi málo času na oddych. 

05.00 – budíček

05.15 – 06.00 – shatkarmas(očistné techniky – výplach nosa, žalúdka, čriev…)

06.15 – čaj a ovocie

07.00 – asana class

10.30 – mitahara (obed)

11.00 – 12.00 – karma yoga – nezištná pomoc ostatným(každý mal pridelenú robotu, ktorú           musel v tomto čase zvládnuť. Ja som napríklad prvý týždeň upratovala dormitory, druhý týžden umývala riady, tretí týžden som mala na starosti záhradu a posledný týždeň a pol, čistenie toaliet)

12.30 – 13.30 – prvá lekcia(vačšinou filozofia)

13.30 – čaj a ovocie

14.00 – 15.00 – druhá lekcia( anatómia, Ayurveda)

16.00 – 18.00 – vnútorná joga (pranayama, yoga nidra, yoga chikitsa)

18.30 – mitahara (večera)

19.30 – 20.30 – bhakti yoga (kirtan)

21.30 – nočný kľud

Všetky lekcie boli povinné, vynechať bolo možné len v prípade zdravotných problémov. Každý týždeň sme ešte vo voľnom čase museli vypracovať takzvané assignments, čo boli otázky na témy, ktoré sme preberali predchádzajúci týžden. Tých otázok bolo zakaždým zhruba 60 až 70, takže keď k tomu pripočítame to, že sa treba aj osprchovať, oprať si veci atď, tak nám naozaj neostal takmer žiaden voľný čas. Opäť raz ale môžem citovať Dr. Ashutosha: máš toľko šťastia koľko máš disciplíny. Málo disciplíny, málo šťastia, veľa disciplíny, veľa šťastia. Zo začiatku mi to až tak zmysel nedávalo, ale dnes vidím, koľko veľa pravdy je v tom a aké je to pritom jednoduché.

Zhrnutie

Už som toho ale popísala dosť, hoci by som mohla kľudne ešte pokračovať na niekoľkých stranách. Zhrniem už len to, čo so mnou za celý tréning zarezonovalo najviac, tzv. Highlights:)

  • veľmi prosté prostredie a jednoducho až askétsky zariadené ubytovanie, ktoré podporovali Swadyayu(štúdium samého seba)
  • chutná, hoci jednoduchá, opakujúca sa vegánska strava
  • silná orientácia na jogovú terapiu, či už v asana class, alebo počas prednášok
  • dôraz na disciplínu a jogínsky životný štýl
  • výborná trojhodinová lekcia Hatha jogy každý deň s úžasnou učiteľkou Kadambari
  • neskutočné prínosné prednášky, veľmi praktické a detailné s Dr. Ashutoshom
  • hodina vnútornej jogy – nie vždy som sa na ňu tešila:))
  • večerný kirtan, na ktorom sme mohli trochu povoliť, spievať a tancovať z plného hrdla, nielen mantry, ale každý mohol spievať svoju obľúbené pieseň, kľudne aj v rodnom jazyku
  • očistné techniky, ktorými sme každé ráno čistili svoje dutiny, žalúdok, črevá, oči, nervový systém

Jediné, čo by som zmenila, bola moja posteľ, ktorá bola príliš krátka a úzka a znemožňovala mi poriadne sa vyspať a tichšie spolubývajúce, ktoré robili hluk v dormitory, hoci sa malo dodržiavať ticho. Ale aj to ma učilo byť trpezlivou a brať veci také, aké sú. Hoci joga vyzýva v prvom rade k činu, (ak sa veci dajú zmeniť, zlepšiť, alebo treba niekomu pomôcť, treba sa o to vždy snažiť) ak to ale nejde, prichádza na radu prijatie. Aby sme vnútorným hnevom a nespokojnosťou neubližovali hlavne sami sebe. A tu mám ešte stále veľa priestoru na sebe popracovať.

Za mňa môžem povedať, že by som túto skúsenosť dopriala každému, kto je na ňu pripravený. Niekoľko ľudí odišlo, už po pár dňoch(dve baby preto, lebo museli čistiť toalety:)), no kto vydržal viac ako týždeň, už to nevzdal. Ja by som sa tam rada raz vrátila. Ktovie, možno ešte tento rok:)

Hari Om, priatelia

Maya

Kontakt na ashram:

www.inteyoga.org

Chceš aj ty začať s jogou, alebo sa v nej zdokonaliť? Pozri si aktuálnu ponuku kurzov a workshopov, ktoré organizujem

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

fourteen + 8 =