Mysore je mesto v južne Indii, ktoré je snom takmer každého Ashtangistu. Bolo to tu, kde slávny Tirumalai Krishnamacharya, na žiadosť vtedajšieho Maharadžu začal učiť jogu v jeho paláci. Hoci samotný Krishnamacharya nikdy neopustil Indiu, vďaka jeho žiakom sa začala joga šíriť do celého sveta. Bol to práve jeho žiak Pattabi Jois, ktorý zoradil asány, ktoré sa naučil od svojho učiteľa do pevne daného sylabu, ktorý dnes poznáme pod názvom Ashtanga joga.
Asthanga joga – základné princípy a benefity
Pattabhi učil dlhé roky v obývačke svojho domu, až kým záujem o jeho hodiny a Ashtanga jogu nenarástol závratným tempom a neotvoril si vlastnú shalu. Dnes sú v Mysore desiatky učiteľov a škôl jogy, v ktorých učia buď žiaci Pattabi Joisa, aj keď častejšie sú to žiaci BNS Iyengara, aktuálne asi najstaršieho žiaka už zosnulého Krishnamacharya(minulý rok oslávil 92 rokov). V súčastnosti vraj Mysore ročne navštívi až 50 000 jogy chtivých študentov. A ja som si povedala, že to chcem celé zažiť na vlastnej koži aspoň raz aj ja.
KPJAYI
Najviac jogínov má samozrejme záujem o štúdium v KPJAYI, čo je skratka pre K Pattabhi Jois Ashtanga Yoga Institute, ktorý dnes vedie vnuk zosnulého Pattabi Joisa, Sharath Jois. Práve pred pár dňami otvoril Sharath oficiálne novú shalu, ktorá je schopná lepšie poňať to množstvo študentov, ktorí za ním každoročne chodia. Aby ste mali predstavu, naraz v jednej miestnosti cvičí aj 100 študentov, pri vedených hodinách aj 1000. Z toho čo som počula, Sharath pomáha ľuďom iba pri drop backoch, čiže veľa pozornosti sa človeku nedostane. Myslím si, že väčšina tam chodí len preto, aby mohli povedať, že praktizujú so Sharathom, ale reálne nie je veľká šanca sa niečo naučiť. Je tam vraj ale veľmi silná energia a tá sama o sebe má veľký vplyv na prax. Ja som sa rozhodla, že vyskúšam učiteľov, ktorí majú menej žiakov a kde bude priestor na to, aby sa mi učiteľ naozaj aj venoval.
Môj učiteľ
Na začiatok som si vybrala Ajaya Kumara, ktorý cvičí v shale Sthalam8. Je to v časti Mysore, ktorá sa nazýva Lakshmipuram. Je trochu viac autentická ako Gokulam, kde učí Sharath, lebo tu nie je až tak veľa turistov. K Ajayovi nie je možné prísť len na jednu hodinu, minimálne sa treba zapísať na celý týždeň a absolvovať každú jednu lekciu. Ajay je žiak BNS Iyengara a má povesť dosť prísneho učiteľa, ktorého ale jeho žiaci niekedy až nekriticky zbožňujú:) Nie každému sadne a ja sama som mala zo začiatku z neho zmiešané pocity. Hneď prvá hodina, ktorú som s ním absolvovala bola tzv. special backbending class, zameraná najmä na záklony a ako sa k ním postupne dopracovať. Ajayova obľúbená hláška je, you need to suffer to burn your karma(musíš trpieť aby si si čistil karmu).
A môžete mi veriť, že sme na nej všetci viditeľne trpeli. Necháva nás totiž nekonečne dlho v jednej pozícii a vtedy si práve človek uvedomí, ako veľmi nás ovplyvňuje naša myseľ. Ona ako prvá totiž začne kričať, že už stačí. Pravdou však je, že keď som sa sústredila na dych a snažila sa čo najviac koncentrovať, zrazu sa pre mňa pozícia stala oveľa jednoduchšou. Až som prekvapila samu seba, koľko sily sa vo mne nabralo.
Často kričí po miestnosti : can you guys feel it?! A pokiaľ mu všetci naraz a dostatočne hlasno neodpovieme: YES!, tak nás so smiechom nechá držať pozíciu ešte dlhšie. Čo je väčšinou vždy. Vraví, že joga vyzerala pred desiatkami rokmi úplne inak. Učitelia tu v Indii boli veľmi prísny a žiakom hovorili len veľmi málo informácii. Vyžadovali disciplínu a absolútnu dôveru v učiteľa. Dnes ľudia nie sú ochotní pracovať na sebe, jogu berieme ako relax a príliš nad ňou rozmýšlame.
Napriek tomu, že je prísny, má aj zmysel pre humor a často sa usmieva. Pri dopomociach vie človeka dostať riadne hlboko do pozície, dáva si ale veľký pozor na to, aby nikoho nezranil. Pravdupovediac, boli ale jeho dopomoci na mňa trochu prisilné. V tej chvíli mi nebolo všetko jedno, na druhej strane mi po hodine ale okrem brutal svalovky nič nebolo. A to som mala veľké obavy, lebo mám citlivé kolená, ale zatiaľ sú OK. Prvých pár dní som cítila každučký sval na celom tele, teraz po týždni sa už cítim oveľa lepšie a silnejšie ako kedykoľvek predtým.
Rozvrh
Inak pre porovnanie so Sharathom, cvičíme u neho v dvoch skupinkách. Jedna začína o 5:15 a druhá o 7 ráno. Ja som chvalabohu v tej druhej:) Naraz nás je v miestnosti asi 12 a okrem Ajaya sú tam aj jeho dvaja asistenti, takže sa tu človeku dostane ozaj veeeeľa pozornosti.
Okrem rannej Mysore class, je raz do týždňa Led class(čiže vedená hodina), raz je special vinyasa class, kde sa učíme preskakovať dopredu a dozadu. Táto hodina sa mi veľmi páčila a naučila som sa kopec drilov, ktoré budem určite využívať. Preskoky sú jedna vec, ktorá mi kvôli môjmu neúmerne dlhému trupu ide v Ashtanga joge dosť ťažko. No a v nedeľu je special backbending class.
Poobede bývajú meditácie, pondelok je sound meditation, čo je prevažne opakovanie mantier. V utorok silent meditation, tento deň sa inak celý nerozpráva, nepoužíva telefón ani nič, čo rozptyľuje myseľ. V stredu je najtažšia class z celého týždňa. Movement meditation, kde celú hodinu robíme jednu pozíciu. Naposledy sme robili Uttitha hasta padangustasanu.
Bol to doslova masaker. 15 minút vchádzaš do pozície, 15 minút vychádzaš a potom to isté na druhú stranu. Najprv zdvihneš nohu len o kúsok a držíš niekoľko dychov, potom ju dáš vyššie a zase držíš atď. Ajay vraví, že je to veľmi terapeutické pre všetkých, ktorý majú problémy s hamstringami alebo bedrami. Týmto spôsobom sa veľmi posiľňujú svaly v oblastiach, ktoré majú väčšinou ľudia oslabené.
Vo štvrtok je Karma joga, to sa stretneme v shale a upratujeme, no a v piatok je konferencia, ktorá ma zatiaľ ešte len čaká, ale je to štandardne priestor na akékoľvek otázky týkajúce sa praxe, alebo filozofie, proste jogy ako takej.
V sobotu a počas splnu a novu sa necvičí.
Zhrnutie
Ak by som mala zhodnotiť tento prvý týždeň, tak poviem, že nebol vôbec jednoduchý.
Prišla som zo zimy do horúceho leta. Stačí mi odcvičiť pár pozdravov slnku a už sa kúpem vo vlastnom pote. V pozíciach som veľa krát dlhšie a hlbšie ako štandardne. Cvičím navyše rôzne typy drilov, podľa toho, čo Ajay vidí, že potrebujem. V noci poriadne nespím, lebo som si ešte celkom nezvykla na časový posun a plus mi je teplo, takže chodím spávať okolo jednej a o šiestej vstávam. Po pár dňoch som myslela, že sa zbalím a odídem, ale už po týždni sa cítim oveľa silnejšia. Cítim, že toto všetko má zmysel a že nič, čo stojí za to, nemôže byť jednoduché. Treba len vydržať a dúfať, v to najlepšie:)
Maya
Chceš sa niečo opýtať, alebo je téma, o ktorej by si si rád niečo prečítal nabudúce? Napíš mi do komentu:)