Ak vás to bolí, robíte to nesprávne. Nedovoľte, aby vám spôsoboval bolesť niekto iný, nespôsobujte si ju sami sebe ani iným ľuďom. Čítajte staré jogové spisy, bolesť sa tam nikde nespomína, pretože nikdy nebola súčasťou jogy. Asány sú na to, aby vás zbavili bolesti, nie aby vám bolesť spôsobovali. Joga sa môže stať úžasným nástrojom v živote, ale zranenie môže navždy zničiť možnosť, zažiť radosti a výhody z praktizovania jogy v tele, ktoré sa bez bolesti dokáže dožiť 100 rokov. Vieme, že sa to už iným jogínom podarilo a každý z nás má potenciál stať sa jogínom v tomto živote.
Voľný preklad rozhovoru s Davidom Williamsom o Ashtanga joge
Valerio:Ty si človek, ktorý priniesol jogu z Indie, to je fascinujúci príbeh, mohol by si sa s nami o neho podeliť?
David:
Keď som bol teenager, počul som o múdrych jogínoch z Indie, ktorý prežili celý život vo vynikajúcom zdravotnom stave. Chcel som vedieť, to čo oni. Vo veku 21 rokov počas štúdia na univerzite som začal denne praktizovať jogu. Po promócii v roku 1971, som stopoval cez Európu a Áziu až do Indie, kde som hľadal najlepší jogový systém. Prezýval som sa jogovým detektívom. V roku 1972 som videl Manju Joisa ako predvádza prvú sériu Ashtanga jogy a veľmi ma to očarilo. Chcel som sa naučiť, to čo vedel on. Požiadal som ho, aby ma učil. On súhlasil, a poprosil ma, aby som ho vzal do Ameriky. Potom som šiel do Mysore, kde ma jeho otec Pattabi Jois a jeho brat Ramesh naučili celý syllabus Ashtanga jogy, prvú, druhú aj tretiu sériu A, B a zároveň Pranayamu. V tom čase nikto na západe nepraktizoval celý sylabus a niekoľko rokov som zostal jediným, až kým som ho nenaučil aj Davida Swensona, Danyho Paradisa, Kathy Cooper a pár ďalších študentov. V roku 1975 som priviedol Manjua aj Pattabiho do Californie, čím som splnil sľub, ktorý som dal Manjuovi v roku 1972. Dva mesiace žili u mňa doma a denne učili jogu mňa aj mojich študentov. Nakoniec, Manju ostal v Californii a pokračoval v učení Ashtanga jogy. Ja som šiel na Maui, na Havaji, kde som začal učiť. Okamžite som mal 40 študentov z 11 krajín a v priebehu ďaľších 40 rokov sa postupne Ashtanga rozšírila po celom svete.
Valerio: Starnutie je v našej spoločnosti veľmi citlivá téma, vzhľadom na dôraz ktorý kladieme kráse a mladosti. Ako ty vnímaš starnutie?
David:
Dúfam, že budem starnúť dôstojne a užívať si naplno život s radosťou. Plánujem plávať a praktizovať jogu denne pokiaľ budem schopný. Žijem v pomerne rozvinutej a vedomej spoločnosti na Maui, kde je najvyšší pomer praktizujúcich jogínov na celom svete.
Valerio: A čo pre teba osobne znamená joga?
David:
Joga je sanskritské slovo, do angličtiny sa prekladá ako meditácia. Meditácia je stav medzi dvoma myšlienkami. Joga začína vtedy, keď ustáva myslenie. Mnoho ľudí nikdy nezažilo meditáciu. Ich myseľ je v neustálom pohybe. Joga je tiež schopnosť konať vedome. Jogín automaticky robí to, čo je vhodné, lebo vníma situáciu. Joga je schopnosť premeniť stres na pránu. Čo je pre niekoho jed, je pre jogínov elixír energie.
Valerio: Čo je esensiou Ashtanga jogy?
David:
Ashtanga joga je 99% prax, 1% teórie. Pred praxou je teória zbytočná, po praxi je zjavná. Jediný spôsob, ako pocítiť benefity jogy, je jej praktizovaním
Valerio: Existuje správny a nesprávny spôsob ako praktizovať Ashtanga jogu?
David:
Áno, ak vás to bolí, robíte to zle. Toto platí pre akúkoľvek metódu jogovej praxe. Spôsobovaním bolesti svoj zdravotný stav nezlepšíte. Iba ten bude praktizovať jogu aj zajtra, kto si užil jej prax dnes. Cieľom jogy je zvýšiť pránu. Nič neznižuje pránu viac ako bolesť a zranenie. Zlepšovať sa v joge znamená byť viacej vnímavý voči seba samému, sebapoznanie, sebarealizácia sú cestou k endorfínmi naplnenej praxi. Zakaždým keď sa postavíte na podožku kultivujete pránu, ktorá sa prejaví vo forme endorfínov. Skutočný pocit z jogy je založený 100 % na endorfíne a 0 % na adrenalíne.
Valerio: Čo si myslíš o školách, ktoré neučia tradíciu Ashtangy
David: Je 1000 spôsobov ako sa dostať na jedno miesto. Rôzni ľudia sú priťahovaní rôznym štýlom jogy. V minulosti žilo veľa skutočných jogínov, ktorí praktizovali rôzne druhy jogy. V každom prípade sú ale školy, ktoré tvrdia že učia metódu ashtanga jogy, ale nie je to pravda. Ich znalosť skutočnej metódy je len čiastočná, nepresná, obmedzená a umelá. Základom učenia Ashtangy Pattabi Joisom a Krisnamacharyom bolo držanie troch energetických zámkov(bandhy) počas cvičenia asán a pranayamay. Niektorí učitelia dávajú silné dopomoci, ktoré môžu zraniť študentov, niekedy aj na trvalo, čím šíria zlé meno Ashtanga jogy. Učitelia, ktorí veria, že je OK zraniť študentov, nevyhnutne zrania aj sami seba. Takíto učitelia sú sadisti a skrytí sociopati. Je len otázko času, kedy sa natoľko zrania, že stratia motiváciu a sami prestanú cvičiť. Ak napriek tomu pokračujú v učení, sú len obchodníci s jogou, ale nie jogíni. Takýchto ľudí v indii nazývajú šarlatánmi. To nie je nič nové.
Valerio: V poslednej dobe pribúda mnoho jogových štýlov, najmä mladí učitelia sú inšpirovaní vytvorením vlastného druhu jogy. Čo si o tom myslíš?
David:
Cieľom jogy je oslobodenie. Každý môže cvičiť jogu, tak ako chce, ale pokiaľ ich prax nie je v súlade s prvým pravidlom jogy – ahimsa(nenásilie), nejde o jogu. Len čas ukáže, že mnoho týchto štýlov má tak slabý základ, že veľa praktikantov skôr zostarne, ako sa uzdraví. Ja som v Indii hľadal tú najstaršiu, najpôvodnejšiu metódu, chcel som niečo čo počas storočí dokázalo svoju účinnosť. Pattabi Jois mi poveval, že ma naučí metódu, ktorá je stará viac ako 5 tisíc rokov. Je to ten systém, ktorý bol popísaný v Joga Korunte jogínom Vamana v 11tom storočí. Stal som sa jeho žiakom a ak by som našiel lepší systém, bol by som sa ho naučil. Z mojich skúseností viem, že Ashtanga joga pokiaľ sa cvičí ako má, je ten najúčinnejší jogový systém aký je ľudom známy.
Valerio: Čím môže starší učiteľ prispieť svojím žiakom, oproti mladému učiteľovi a naopak?
David:
Citlivosť, súcit, múdrosť a zdravý rozum sú dôležitejšie ako vek. Je veľa zlých starších učiteľov a sú mladí, ktorí sú dobrí učitelia. Ak niektorý učiteľ zraní svojho žiaka, nemôžem ho považovať za dobrého učiteľa.
Valerio: Ako sa tvoja prax a tvoje učenie vyvíjalo a ako často cvičíš dnes?
David:
Od začiatku ma fascinovalo, čo sa stane, ak človek venuje praxi celý svoj život. Keď som bol študent, Pattabi chcel, aby som cvičil dva krát denne a prvých 18 rokov som cvičil asány a pranajámu dva krát denne, 5 a pol hodiny dokopy. Väčšinou pred praxou som plával asi hodinu v oceáne. Teraz cvičím raz za deň, po tom čo odplávam pol míle. Vo veku 68 rokov praktizujem prvú sériu Ashtanga jogy(1 hod) a pranajámu(30 min). Ak nerobím celú prax, aspoň odcvičím denné minimum, čo sú tri pozdravy slnka A a B a tri záverečné pozície. Cvičím takto denne už 47 rokov bez prestávky a dúfam, že ešte ďaľších 47 rokov cvičiť budem. Minimálne:) Vo svojej praxi som si prispôsobil tieto 4 veci:
- počas cvičenia prvej série držím v rámci vinjásy psa tvárou hore na 5 dychov, ako protipozíciu ku všetkým tým predklonom. Príde mi to správne v súlade so zásadou, že naťahovať sa máme rovnomerne vo všetkých smeroch.
- V Garbha Pindasana sa kotúľam oboma smermi, aby som si rovnomerne natiahol svaly okolo hrudníka
- Aby som sa vyhol zraneniam krku, nerobím kotúľ vzad, Supta Padaangustasanu a Sethu Bandasanu
- Nerobím ani neučím stojku ani sviečku
Inak cvičím presne tak, ako ma Guruji, Manju a Ramesh naučili v súlade s metódou popísanou v Joga Korunte
Valerio: Máš nejakú radu pre začínajúcich praktizantov?
David:
Áno, ak vás to bolí, robíte to nesprávne. Nedovoľte, aby vám spôsoboval bolesť niekto iný, nespôsobujte si ju sami sebe ani iným ľuďom. Čítajte staré jogové spisy, bolesť sa tam nikde nespomína. pretože nikdy nebola súčasťou jogy. Asány sú na to, aby vás zbavili bolesti, nie aby vám bolesť spôsobovali. Joga sa môže stať úžasným nástrojom v živote, ale zranenie môže navždy zničiť možnosť, zažiť radosti a výhody z praktizovania jogy v tele, ktoré sa bez bolesti dokáže dožiť 100 rokov. Vieme, že sa to už iným jogínom podarilo a každý z nás má potenciál stať sa jogínom v tomto živote.